Nemôžem.....

7. června 2008 v 8:39 | itchy
Nemôžem.....nedokážem.....nedokážem myslieť....ani vnímať.....preto sem nič nedávam.....mám depky...bez niektorých ľudí to jednoduch nejde.....jedným z takých ľudí bol aj náš pán učiteľ Jamrich....bol to naozaj Pán Učiteľ....a Výtvarník....Umelec.....Pán učiteľ....prečo ste nás opustili? Prečo ste to museli byť práve vy a práve teraz??? Chýbate nám....ani neviete ako....včera sme vám dali posledné zbohom.....ae my nechceme aby to bolo to posledné.....nejak sa s tým nedokážem zmieriť....že ste tu už neni.......bud to nedokážem, nemôžem alebo nechcem.....asi všetky tri možnosti.....vždy zostanete v našich srdciach....
A ešte moju básničku....

Stratili sme učiteľa, ktorého sme mali radi,
tak skvelého človeka už nikdy nikto nenahradí.
Mal veľké, dobré srdce, pre každého otvorené.
A teraz ho idete dať do hlbokej čiernej zeme?
Bohužiaľ, nikto nám ho už nemôže vrátiť,
ale ved práve jeho sme nechceli stratiť!
Drahý pán učiteľ, mali ste plánov veľa,
už ste ich však nedokázali dotiahnuť do víťazného cieľa...
Ked teraz idem okolo školy a čierna zástava tam veje
a vidím vašu výzdobu, hned si spomeniem
na tie dni a hodiny, čo sme s vami strávili
a na krásne veci, čo sme s vami zažili.
Spomínam aj na to, ako ste nás mal rád,
najmä však vtedy, ked sme sa začali usmievať.
Tu, na tomto smutnom mieste, nechceme, aby ste boli,
šrámy na duši a srdci po vás nikto nezahojí.
Do poslednej chvíle sme dúfali, že to nie je pravda,
avšak bola, ale nebola to z vašej strany zrada.
Osudu nik nerozkáže, musíme len čakať,
my však teraz za vami budeme dlho plakať.
Vraveli ste, že najkrajšia pieseň je samotné ticho.
A zrazu tak nečakane vaše srdce stíchlo...
Stojíme tu práve teraz a vzdávame vám poctu,
vy nás však počúvate z druhej strany vášho životného mostu.
Kiežby sa dal vrátiť čas... cítime sa vinní
za všetko zlé, čo sme vám kedy urobili.
Kiežby ste tu boli o pár rokov viac,
alebo aspoň o kratučký mesiac,
mohli by sme vám povedať, ako vás máme radi,
ako vás nikdy nechceme stratiť,
aký ste vy skvelý učiteľ a výtvarník,
a že je pravda, že vás nenahradí nik.
Škola je teraz bez vás ako bez duše,
vaše zapálenie pre prácu roznieslo ovzdušie.
Teraz tam za vás stále sviečka horí,
za učiteľa, ktorý bol veľký prínos školy.
Čas stále beží, no mne to pripadá ako včera,
ked som vás naposledy zdravila a videla.
Svet je teraz ľahší, ale prečo práve o vás?
Toto nie je napísané v žiadnych knihách.
Vy však zostanete navždy v našich srdciach
a váš verný obraz navždy v našich očiach.
Lúčime sa s vami, dnes a naposledy,
až do tej chvíle, kým vás nestretneme v nebi.
<3

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.